Asi mám tvrdú hubu

Autor: Mária Jamborová | 16.3.2011 o 21:40 | Karma článku: 8,42 | Prečítané:  661x

Nikdy v živote som sa nenaučila hovoriť ľ. Nie že by som to neskúšala, ale ľ mi jednoducho nejde z huby a ani do uší. Myslím že je to aj celkom pochopiteľné. Korene mojej rodiny pochádzajú z dvoch dedín v jednom kraji, ktoré majú absolútne špecifické gramatické pravidlá. Pre autentickosť budem písať tak ako počujem.)

Môj tato pochádza z dediny medzi Novým Mestom nad Váhom a Pieščanmi.V tejto malej dedine sú jedny postkomunistické potraviny, kde je všetko predražené a hlavne tam nič nie je. Jeden šenk, ktorý je ešte stále komunistický a posun v dobe poznať iba v tom, že tam už nepredávajú žltú a ružovú malinovku v sklenených fľaškách. Jeden kostol do ktorého zateká a úzke chodníky. Jazyk tejto dediny budem demonštrovať na mojej babke. Najčastejšie sa v tejto dedine vyskytuje veľmi zvláštny štýl skloňovania a hlavne tam všetci vyprávajú tvrdo. Ludia chodia z nemocnice domov až po operácie, filmy sledujú v televízie. Ale to vóbec neni šetko, lebo množné číslo je ešče lepšie. Naša babka mala raz na okne 37 muchyí. Okrem toho, majú aj iné orgány. Ludia v tejto dedine majú namiesto ďasien- jásná a namiesto pankreasu- pankráca. Vždy ked sa babka stažuje na bolest v pankráci, tatko sa na jej absolútnu zlost opýta aj na zdravotný stav Serváca a Bonifáca. A aby som nezabudla treba spomenút aj moje oblúbené komolenie slov. Naša babka panne do kriepopy, na obed si dá pangamínusa, alebo panganistana, kerý je velice chutný, any nechutý jako ryba a na olovrat si najradšej dá toho jenného cesnakového krocana ( čo je cesnakový croissant). No jennoducho v tejto dedyne aj mačka mňauká, že mnau mnau. A ľ tu nevyslovuje nigdo ani ze srandy. Druhá dedina z kerej pochádzam a ďe aj bývam je presne naprostredku medzi Trnavu a Žilinu. Čiže sa tu aj makčí aj tvrdý. No ale to makčenie je též velice relatívne, lebo spočíva iba v privelkom klaďení dôrazu na makčene šade inde len nie na l. Luďié aby nemoseli vyprávať to ňeščasné ľ, šecko račej preoňdá. A tak u nás nigdo nigdy nedostal zaľúbený list, ale šecci dostávajú len zamiluvané. Ľ je u nás možné očuť iba z dvoch inštitúcií a to ze školky, ďe učí moja mama a aspom ona tým deťom hovorí to ľ a ešče ze školy, ale to iba kedysi keď tam ešče učila moja babina. Ani kráľovstvo tu nemáme aby sme to ľ konečne začali pekne vyslovuvať, ale šeciá sme tu súkromníci. Máme tu za dedinu aj dva minerálne prameňe, keby sme sceli, mohli by sme byť aj kúpeľná dedina, ale my to ľ nesceme tak kyselky tajíme. Ešče by sa nám tu nasáčkovali jakýsi fiškusi a sceli by na nás orať. Namiesto toho aby sme pekne ľ vyslovili, račej zdvojíme to obyčajné. A tak sú naše lesy plné jellí, myllo kupujmem do zásoby, keď nám čosi paňňe zebereme to pekne ze zeme, umyvallo máme žďicky pekne čisté. A ešče aby som nezabola, u nás v dedine sa skracujú slovesá pôjdeme, pôjdeš do zvláštneho tvaru, kerý je velice oblúbený na našej ulici. Nejdem von, pretože ideme s rodičmi na cintorín sa u nás povie takto: "Nejďem ven, lebo pom s našimi na cinter." A veta typu: "Pôjdeš sa so mnou dnes hrať?" sa u nás povie takto: "Poš sa se mňu ňeskam hrať?" No a teraz že ako mám mať rada ľ a ešte ho aj pekne vyslovovať? Veď to sa len ťažko dá niekomu kto má od prírody tvrdú hubu. Ale ňech aj tvrdá huba vie pekné a dobré slová vyslovuvať. Stačí aby za tú tvrdú hubu, bolo celkom makké srcco.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister z nástenkového tendra kontroluje v Žiline mestský podnik

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Lepší príklad podvádzania pri tendroch by nevymyslel ani Matovič

Po rokoch idú nástenkári pred súd.


Už ste čítali?