Malta moja Malta

Na Malte panečku tam je iný svet. Nielen taký ten podnebný, ale taký celkový. realita je tam nereálna ak by sme ju chceli aplikovať na Slovensko. A práve toto všetko sa mi zapísalo za uši tak, že sa mi to stade už nezmaže. Najlepšie je že tam stále čosi oslavujú. Pri našom prílete sme videli obrovský ohňostroj. tak som sa snažila kamošky presvedčiť, že to kvôli mne, pretože som slávna herečka. Z chladnej Viedne sme mali na sebe dobré rifle a aj svetríky. otvorili sa dvere na lietadle a s mojou pokožkou sa stal zázrak, šetky póry sa mi otvorili a rifle prilepili na nohy v rámci 3,5 sekundy. Bývali sme v 600 ročnom kláštore. Keď som videla tie múriská, hneď som si pomyslela, že hej pojme už dovnútra, lebo toto teploooo. No toto teplooo sa v kláštore umocnilo na druhú a ja som od toho okamihu stela bývať na planéte ktorá sa volá ventilátor. A takú milú izbu sme mali a wc a kupelka boli ako také malinké chlieviky, ťažko sa tam dalo otočiť. A najviac fajn bola ta klimatizácia, ktorá mala celkom slovenské meno- Fero. A privítala nás Mimka s jej malým synčekom a rizotom. A jej manžel nás varoval pred sharkami, čo sme nikto nepochopili ako narážku na drzých chlapov, čo očumujú.Keď to tak zhodnotím, nevyhli sme sa im. Sú šade. Vo Vallete sme boli kuknúť. Šecko sme videli, aj delá. V meste mi to všetko neviem prečo tak trochu pripomínalo San Francisko, nie že by som tam niekedy bola, ale ulice, len hore a dole a hore a dole. A teplo. V katedrále sv. Johna som sa skoro stratila a keď som si uvedomila, že chodím po hrobkách aj ma zamrazilo, čo bolo fajn, lebo aj v tej katedrále bolo horko. Najvác najsuper boli ale dva Caravaggiove originály, ktoré tam viseli. Tam som stela byť dlho, ale nedovolili mi to moje baby, im sa tak asi nepáčil. A tak môžem byť rada, že som videla dva jeho krásne obrazy, celkom reálne a originálne. Sranda bola, že na Malte majú takú službu, že kŕmiace stanice pre mačky. Mačiek je tam dosť a ľudia im vyčlenili nejaké zóny, kde môže ktokoľvek doniesť niečo, čo môžu mačky zbaštiť. Smradu je tam všade naokolo jak v opičárni. V utorok sme sa boli kúpať v Buggibe, kde bola pláž iba jedna veľká vodou a vetrom obrúsená skala. More tam bolo také divoké a moc vlnivé a veľa skál aj pod vodou. A hlavne veľa, veľa očumovačov. Tak sme sa na to vykašlali a na druhý deň sme išli na Meliehu- tedaaaa to bola tá pláž, ktorú som si pamätala z detstva. Piesok horúci tak, že sa na ňom nedalo len tak stáť. A to moreeeee, krásne, čisté, videli sme hlbokó. A opalovací krém 50 faktor. Aj tak som sa spálila. Aj šarkiovia boli, jedného máme na celej sérii fotiek. Pekne sa tam usmieva. Najväčším šokom pre nás cudné slovenské ženy bolo pokrikovanie a pískanie domorodých mužov, keď prechádzali okolo nás. Dostali sme prednášku, že sa nemusíme hanbiť, že oni to nemyslia nejako vulgárne, iba vedia oceniť krásu ženy. že sa to na Malte vníma inak ako u nás. Ale aj tak to bolo divné. A tie cikády. Řvali jak krávy. Namiesto budíka sme celý týždeň mali streľbu z diel vo Vallete. Oni tam furt čosi oslavovali. A tak strieľali z diel a večer bol ohňostroj. V piatok sme boli na Golden Bay- že vraj najkrajšia voda, ale taký humáč som v živote nevidela. Miestni nám povedali, že bol asi nejaký divný prúd z mora a že doplavil veľa planktónu a tak voda bola že fuj. Ale vyvážil to jeden šumný malťan, do ktorého som sa zamiluvala keď sme boli s Maťu na nanuk. A zoznámili sme sa aj s milými mužmi Maltského pôvodu a aj jedným Kolumbíjčanom. tam fakt stretnete celý svet. Aj Slovensko dokonca dva krát. Najväčší zážitok máme aj tak z tých autobusov. Anglické autobusy, anglickí šoféri a maltské dopravné predpisi= veľký problém. Autobusy plne klimatizované s teplotou 15 stupňov, zima jak nikdy. A na obrazovke kde mali ísť zastávky, dávali furt len tri snehové vločky. Ako tie zo značky Calex- Zlaté Moravce. Čakali sme už iba na to, kedy tam začne snežiť. Dobre tam bolo celkom iný svet. Cez deň je to tam ospalé, večer to žije. Zažili sme pochod sv. Heleny, sochu ktorej niesli nejakí muži a hrala 100 členná vojenská dychovka. Uzavreté ulice a veľa veľa buchotu z diel a ohňostrojov. Úplne že čarovné. Malta je miesto, kde je všetko inak. je to tak kultúrne bohaté miesto, že týždeň nestačil ani na to aby sme si pozreli stotinu z celku. Aj preto dúfam, že niekedy raz sa tam ešte dostanem a uvidím to všetko. Maltu ale už dnes ustanovujem za moju druhú rodnú krajinu.