reklama

Aj v nemocnici môže byť dobre

Keď som pred dvoma týždňami v stredu nastupovala na príjem do Detského kardiocentra na Kramároch, ešte som netušila čo všetko zažijem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prijali ma v stredu a hneď som mi aj oznámili, že môj zákrok nebude vo štvrtok ako som predpokladala,ale až v piatok čím mi zabezpečujú ubytko a stravu až do pondelka. Stále som tomu nechcela veriť a dúfala som že v sobotu ma pustia, pokiaľ mi ošetrujúca lekárka nezmarila poslednú nádej ozrejmením môjho nastavovania na liek na riedenie krvi, ktorý má pomalší nástup účinky, čiže do pondelka určite si budem užívať všetko nemocničné. Streda a štvrtok boli pre mňa neuveriteľne vlečúce sa dva dni, počas ktorých som iba čakala na poobedné návštevy mojej sestry. A s nejasnou predstavou svojho úmrtia na víkendovú nudu, prišiel piatok a moja katetrizácie. Ani som sa nebála šak to už poznám. Najviac ma bavilo sledovať procesy okolo toho. Sestrička mi na ruku natrela nejaký gél na znecitlivenie pokožky pred zavedením kanily na podanie narkózy a aj infúzie atď... Potom mi dali dáky oblbovák. Na môj smútok sa však nedostavili žiadne psychodelické účinky a všetko som vnímala. Posledné čo si spred operácie pamätám je to, že závádzanie kanily, ktoré nemalo bolieť bolelo a že mi dali narkózu a potom už nič. Prebrala som sa na JIS-ke kde som sa snažila začať vnímať, na strope som videla nakreslené rozprávkové postavičky z Petra Pana, ktoré naozaj lietali a potom lietajúcu rozmazanú tvár sestričky, ktorej som hneď ako som ju zbadala povedala že sa podobá na moju kamošku, čo sa aj podobala. Tá sa iba zasmiala, možno mi ani nerozumela :D Potom som sa snažila zaostriť zrak na hodiny a zistiť koľko je hodín. Nepodarilo sa mi to. Bola som oblečená v pyžame, ale neviem kto a kedy a kde ma obliekol. Večer už sediac na vozíku som sledovala hokej Slovensko- Česko a fandila ako o život. spolu s doktorom a dvoma chalanmi, ktorých som nepoznala. Bolo to fajn. Celkom sa mi to rátalo. A aj tí dvaja chalani mali rozum na správnom mieste a ešte boli aj vtipní a galantne ma doviezli na vozíku až k izbe. V soboru ráno sme už spolu raňajkovali a potom sme sa už od seba prakticky nepohli. Hrali sme meno, mesto, zviera, vec. Meno, auto, športovec. Meno, mesto, zviera, vec, značka, herec, film. Neuveriteľné množstvo kombinácií. Tak nám ubehla sobota a nedeľa a ani sme nevedeli a už sme boli dobrí kamoši. A tak sme v nedeľu večer hrali aktivity aj s jednou mamičkou, ktorá bola u mňa na izbe so synčekom. Neuveriteľne sme sa nasmiali a výroky z tejto hry časom zľudoveli. V pondelok ráno som mala ísť domov, čo však ale malo záležať od zrážanlivosti mojej krvi. A tak som ráno na odber išla s túžbou zostať v nemocnici ešte aspoň jeden dva dni. Super partia, super sestričky, zábava ako sa patrí a knihy zapadnuté prachom. nechali si ma tam ešte na dva dni. Bolo nám super, veľa sme sa smiali, rozprávali a sestričky vraveli že takú partiu tam ešte nemali. Keď sme sa v stredu lúčili aj nám ťažko bolo. Bolo nám cez ten týždeň dobre a jeden druhému sme si pomohli do budúcnosti, otvárali sme si navzájom oči a vytvorili kamarátstvo na ktoré sa nezabúda. Chalani moji Maťo a Lucky držte sa. Vaša IHK, alias Marry

Mária Jamborová

Mária Jamborová

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Taký malý, krpatý živel, ktorý je vždy skôr počuť ako vidieť Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu